8 znakov toho, že vaše dieťa je závislé od obrazovky

Závislosť nepostihuje iba tínedžerov a dospelákov, ale aj deti. Viacerí odborníci sa zhodujú v tom, že deti trpia najmä závislosťou od obrazoviek a môžu mať dokonca aj abstinenčné príznaky. Dobrou správou je, že so závislosťou od obrazovky v detskom veku sa dá pomerne úspešne bojovať. Ako odhalíte, že vaše dieťa je závislé od mobilu a počítača a čo s tým robiť?

Sociálne siete sú v našich životoch prítomné už nejaký ten piatok, ale až v posledných rokoch sú čoraz dostupnejšie aj pre deti a tínedžerov. Priemerný tínedžer trávi na sociálnych sieťach takmer päť hodín denne, čo môže mať ničivý vplyv na duševné zdravie a celkovú pohodu dieťaťa. Smartfóny však dokážu používať už deti od dvoch rokov a zručnosť, s akou si vedia zapnúť video na youtube alebo scrollovať na instagrame či tik-toku je alarmujúca.

Ak dieťa pravidelne uprednostňuje čas strávený pred obrazovkou pred osobným kontaktom, dá sa povedať, že je závislé. Pod obrazovkou pritom myslíme nielen mobily, ale aj tablety, počítače a televízory. Závislosť od obrazovky môže vzniknúť kvôli stimulácii, pričom údaje ukazujú, že sociálne médiá prudko zvyšujú hladiny dopamínu. Tento neurotransmiter známy ako chemická látka vyvolávajúca dobrý pocit je spojený so správaním zameraným na hľadanie odmeny.

Deti, ale aj dospelí závislí od obrazovky sa postupne natoľko ponoria do času stráveného pred obrazovkou, až to nedokážu kontrolovať. Trávia pred obrazovkou viac času, ako plánovali, a to na úkor všetkého ostatného vo svojom živote. Keď nie sú na obrazovke, ich myšlienky a emócie v reálnom živote takmer chýbajú a sú posadnutí tým, čo si pozrú, keď do rúk chytia telefón alebo keď si sadnú k počítaču.

Zdroj foto: Freepik

Znaky možnej závislosti

Závislosť detí od obrazovky sa prejavuje viacerými znakmi a prítomnosť jedného automaticky neznamená, že vaše dieťa je závislé. Všímajte si nasledujúce znaky, ktoré môžu znamenať, že vaše dieťa je závislé od obrazoviek:

• Vyhýbanie sa osobným zážitkom, ako sú stretnutia s priateľmi, športové a rodinné udalosti, a to v prospech času stráveného pred obrazovkou.
• Podráždenosť alebo výbuchy hnevu s blížiacim sa časom zákazu (napríklad ak doma máte pravidlo, že mobily sa nesmú používať pri jedle alebo niekoľko hodín pred spaním, dieťa začne byť nervózne a podráždené, keď si uvedomí, že tento čas sa blíži).
• Používanie obrazovky ako nástroj na reguláciu emócií (napríklad keď je dieťa v strese, siahne po telefóne).
• Strata pozornosti a sústredenia počas používania obrazovky (dieťa vás nevníma, keď s ním rozprávate, pretože je natoľko zaujaté obsahom v telefóne a nepamätá si, čo ste mu hovorili, ani keď vám automaticky odpovedalo).
• Záškoláctvo.
• Známky úzkosti a depresie.
• Zmeny v hmotnosti, mentálnej pohode a/alebo aktivite.
• Vyhýbanie sa typickým spoločenským míľnikom, ako sú školské večierky, prespávanie u kamarátov, rodinné dovolenky a stretnutia s kamarátmi.

U mladších detí si môžu rodičia všimnúť aj intenzívnu posadnutosť obrazovkou, stratu záujmu o iné aktivity, frustráciu, keď nemôžu používať obrazovky a ťažkosti s prerušením používania. Pozornosť treba venovať aj tomu, keď dieťa neustále navyšuje čas, ktorý strávi pri obrazovke.

Pozor na abstinenčné príznaky

Ak ste si u svojho dieťaťa všimli príznaky spájajúce sa so závislosťou od obrazovky a snažili ste sa tento čas obmedziť, zrejme ste narazili na ďalší problém - abstinenčné príznaky. Keďže závislosť od obrazovky a sociálnych sietí má podobný vzorec ako užívanie návykových látok, odborníci sa zhodujú v tom, že pri odvykaní môžu deti aj tínedžeri prežívať abstinenčné obdobie. Medzi najčastejšie abstinenčné príznaky spojené so závislosťou od obrazoviek patria:

• úzkosť
• nepokoj
• nuda
• FOMO (fear of missing out), teda strach z toho, že deťom niečo unikne
• neustále nutkavé myšlienky na kontrolu sociálnych sietí a obrazoviek
• náladovosť
• podráždenosť
• fyzické príznaky, najčastejšie problémy so spánkom alebo bolesti hlavy.

U detí a tínedžerov závislých od obrazoviek sa môže objaviť aj jav nazývaný syndróm fantómového telefónu. Deti trpiace týmto syndrómom si opakovane kontrolujú vrecká alebo kabelky a hľadajú telefón, o ktorom vedia, že tam nie je.

Rodičov určite poteší informácia, že abstinenčné príznaky netrvajú dlho a pozitívne výsledky liečby závislosti od obrazovky sú viditeľné už po niekoľkých dňoch. Zlepšenie stavu sa prejavuje lepším spánkom, zvýšenou hladinou energie, znížením príznakov úzkosti a depresie, zvýšením kreativity a, čo je možno najdôležitejšie, deti opäť prejavujú záujem o osobný kontakt a túžia sa zapojiť do rôznych aktivít.

Zdroj foto: Freepik

Závislosti sa dá predchádzať

Všimli ste si, že vaše dieťa trávi s mobilom v ruke viac času, než je zdravé a vykazuje znaky závislosti? Nevešajte hlavu, nič nie je stratené. Závislosť od obrazovky nie je doživotná diagnóza a s trochou trpezlivosti sa jej dokážete zbaviť. Navyše sa jej dá aj predchádzať, takže množstvo času, ktoré deti strávia pred obrazovkou, sa nemusí vyvinúť do závislosti. Ako teda pomôcť deťom trpiacim závislosťou od obrazovky?

Vytvorte si pravidlá

Spolu s deťmi si vytvorte rozumné pravidlá a dohodnite sa, kedy a ako dlho môže byť dieťa na telefóne, tablete, počítači či pred televízorom. Pravidlá by mali byť realistické, čo znamená, že by ste nemali obmedziť používanie obrazovky na úplné minimum alebo ho zakázať. Môžete si pomôcť aplikáciami, ktoré blokujú používanie telefónu po prekročenom čase alebo sa dohodnite na nastavení časovača.

Pri tvorbe týchto pravidiel a najmä pri ich dodržiavaní pomáha, ak sa nimi riadi celá rodina. Môžete si napríklad stanoviť pravidlo, že počas jedla nebude mať telefón nikto pri sebe a namiesto televízie zapnete hudbu. Mnohým rodinám sa osvedčilo aj to, že si v domácnosti vyhradili špeciálne miesto, na ktoré pred spaním odložia telefóny a tablety a neberú si ich so sebou do spálne a detskej izby.

Ukážte deťom, že život existuje aj za obrazovkami

Nepopierame fakt, že byť dieťaťom je v dnešnej dobe náročné. Po dlhom dni v škole aj deti túžia vypnúť, a tak ako prvé po príchode domov sadajú pred telku a chytajú do ruky mobil. Ukážte deťom, že existujú aj iné spôsoby odreagovania a relaxu. Prechádzka v susedstve alebo v parku, návšteva knižnice, zmrzlina so spolužiakmi, turistika v lese alebo členstvo v športovom tíme deti prinútia odložiť telefóny a odísť od obrazovky.

Deti musia pochopiť, že život a aktivity bez obrazoviek nie sú formou utrpenia a trestania, ale ide o pozitívny príklad trávenia voľného času. Pohyb na čerstvom vzduchu, socializácia, rozvoj zručností či objavovanie nových záujmov a talentov je omnoho lepšie ako strácať čas pri obrazovkách, z ktorých je iba malý úžitok.

Naučte sa nudiť

Áno, zase tá nuda. Považuje vaše dieťa výlet do parku za nudný a trápny? Nuda nie je zlá vec a určite ste aj vy boli svedkami toho, ako sa spočiatku nudná aktivita premenila na zábavu plnú spomienok.

Nuda je nevyhnutnou súčasťou detského vývoja a je v záujme vášho dieťaťa, aby sa pravidelne nudilo. Neštruktúrovaný čas je základným kameňom kreativity, riešenia problémov, emocionálnej odolnosti a rozvoja mnohých funkcií. Veďte deti k tomu, aby každý deň odložili telefón bokom, odišli od obrazoviek a vymýšľali si vlastné spôsoby trávenia voľného času.

Buďte príkladom

Deti a tínedžeri nie sú jediní, ktorí sú zvyknutí tráviť čas pred obrazovkou. Popremýšľajte nad tým, koľkokrát počas dňa podvedome chytíte do ruky telefón a automaticky otvárate sociálne siete. Ak chcete svoje dieťa vyliečiť zo závislosti alebo jej predchádzať, je dôležité, aby ste sa sami vyhýbali nutkaniu tráviť čas pred obrazovkou.

Snažte sa obmedziť kontrolu telefónu v prítomnosti detí a ak pracujete z domu, pokúste sa nekontrolovať maily po pracovnej dobe. Pamätajte, že nie každý mail je urgentný, hoci sa to tak môže zdať. Keď si sadnete na gauč, nezapínajte televízor, ale radšej vezmite do rúk knihu alebo krížovky a motivujte deti k hraniu spoločenských hier alebo k ručným prácam, ktoré zabavia ich ruky a odoženú neustálu potrebu brať do rúk mobil.

Vyhľadajte pomoc

Niekedy rodičia a ich odhodlanie dieťaťu pomôcť nestačí. Ak vaše dieťa trpí závislosťou od obrazovky alebo má silné a neutíchajúce abstinenčné príznaky, nebojte sa vziať dieťa k pediatrovi, školskému psychológovi alebo terapeutovi. Snažiť sa pomôcť vlastnému dieťaťu nie je hanba, ale prejav sily a lásky.