6 min Každý rodič vcelku prirodzene túži po tom, aby bol jeho anjelik sebaistý, nebál sa v budúcnosti žiadnych problémov ani výziev. Sebavedomie sa často zamieňa s nadutosťou či aroganciou, v skutočnosti však znamená sebauvedomenie si vlastnej hodnoty bez toho, aby ste obmedzovali hodnotu toho druhého. Vychovať dieťa so zdravým sebavedomím nie je nemožné. Stačí, ak sa budete držať nasledujúcich rád.
Začnite od seba
Deti sú zrkadlom dospelých, ochotne kopírujú dobré i zlé vlastnosti rodičov. Ak teda vy sami nemáte sebadôveru, nečakajte, že váš drobec bude mať sebavedomia za desiatich. Ak sa neustále niečoho obávate, bude mať zo všetkého strach aj váš potomok. Ak klamete, nemôžete si byť nikdy istí, že vám dieťa bude hovoriť vo všetkom pravdu.
Pre vašich najmenších ste dlho jediným vzorom, preto nerobte nič také, čo by sa vám samým nepáčilo. To zároveň suvisí s tým, že dieťa nemá byť „nástrojom“ na plnenie vlastných nerealizovaných snov. Neoberajte najmenších o ich detstvo a doprajte im čas na hru. Netrápte ich prehnanými očakávaniami, ak vaši potomkovia nemajú nadanie, alebo ich daný šport či aktivita vôbec nebaví.
Starajte sa
Ako začnete pestovať v dieťatku vedomie vlastnej hodnoty už odmalička? Tak, že mu budete prejavovať lásku a starostlivosť. Záujem rodiča je prvým krokom k budovaniu sebadôvery u dieťaťa. V jeho podvedomí to znamená: „Niekto ma počúva, a preto niečo v tomto svete znamenám.“
A aj vtedy, keď váš drobček podrastie, začne rozprávať a klásť vám nekonečne veľa otázok, ani vtedy ho neignorujte. Dieťa, ktoré vie, že dostane odpoveď, sa nebude obávať komunikácie s ostatnými. A komunikatívny človek, samozrejme, pôsobí sebavedomejšie. Nehovoriac o tom, že takto u najmenších podporíte zvedavosť a ochotu učiť sa. Ich obzor sa rozšíri a s jasnými názormi na svet a zásobení informáciami sa budú cítiť oveľa istejšie.
Buďte nároční
Možno sa vám zdá, že tento bod si protirečí s predchádzajúcimi, no faktom je, že popri voľnosti treba deťom určiť aj mantinely. Drobci sa totiž prirodzene radi hrajú, a tak sa máloktorý z nich dobrovoľne zriekne zábavy kvôli povinnostiam.
Byť náročný v tomto prípade znamená naučiť deti, že v živote ich čakajú nielen radosti, ale aj záväzky – že je normálne ukrojiť si z voľného času a venovať sa napríklad upratovaniu detskej izby alebo učeniu sa. Na druhej strane to však pomáha pestovať zdravé sebavedomie. Vlastnú hodnotu spoznáte najlepšie len vtedy, keď presne viete, kedy si zaslúžite pochvalu alebo odmenu.
Cesta je cieľ
Byť sebavedomý zároveň znamená pozerať sa na seba realisticky – vidieť vlastné slabosti, ale takisto vnímať a usilovať sa rozvíjať svoje silné stránky. Nehľaďte sa na svoje dieťa cez ružové okuliare, ale snažte sa ho podporiť v tom, v čom naozaj vyniká. Ak aj napriek úprimnej snahe nedosiahne želané výsledky, nehádžte flintu do žita a za žiadnych okolností vaše dieťa nekritizujte. Neustále vytýkanie neúspechu pôsobí nesmierne demotivujúco.
Na chyby sa radšej pozerajte ako na „stavebné kamene“ poznania a už samotné úsilie vnímajte ako víťazstvo. Ak sa príliš upriamite na výsledky, môžete svojich najmenších obrať o základnú radosť z každej aktivity, ktorej sa budú venovať. Viete, že ľudia, ktorých práca baví, ju berú s väčšou ľahkosťou a dokážu podávať i lepšie výkony?
Nekontrolujte, ale koučujte
Pýtate sa, aký je v tom rozdiel? Zatiaľ čo neustála kontrola a naprávanie všetkého, čo vaše dieťa urobí, môže pôsobiť frustrujúco či otravne, rodičovský koučing je zameraný na rozvoj dobrých vlastností a talentu. Usilujte sa teda manažovať vlastné nutkanie mať dieťa úzkostlivo pod kontrolou.
Ak budete robiť veci namiesto svojich detí, zbavíte ich príležitosti uvedomiť si vlastné schopnosti. Robte radšej veci spolu s deťmi a učte ich, ako si s nimi poradiť, až kým to nezvládnu bez vašej pomoci – takto v nich postupne vzrastie sebadôvera.
Nehodnoťte, ale popisujte
Pochvala sa väčšinou vyjadruje nejakým jednoduchým spôsobom, napríklad „Dobrá práca“ alebo „To bolo skvelé“. Problém je jedine v tom, že vášmu dieťaťu neposkytuje veľa informácií o tom, prečo bol jeho výkon dobrý a zároveň ho robí tak trochu závislým od chvály z vonkajšieho prostredia.
Pochvalu môžete drobcovi naservírovať aj inak, napríklad: „Vidíš, ako pekne vyzerá teraz tvoja izbička? A tak si si ju nechcel upratať. Ani nevieš, ako si ma potešil!“ Ocenenie spojené s popisom dobre odvedenej práce pomáha človeku lepšie si uvedomiť rozsah a význam toho, čo urobil.
Vystavujte dieťa novým výzvam
Odborníci, ktorí sa zaoberajú emocionálnym vývojom ľudskej psychiky, tvrdia, že vystavovať deti novým výzvam má veľmi dobrý vplyv na rozvoj osobnosti. Sebadôvera rastie spolu s odvahou čeliť problémom vlastnými silami a vyriešiť ich bez pomoci iných.
Keď drobec sám seba v niečom prekoná, stavia si v duchu akési vnútorné „lešenie“ vlastnej sebadôvery. To vytvára pomyselnú konštrukciu, na ktorej neskôr v dospelosti bude budovať svoje ďalšie úspechy. Dovoľte preto deťom, aby skúšali nové veci, postačia aj drobnosti; napríklad pomoc v kuchyni či povolenie prespať jednu noc u kamaráta.
Nepodceňujte reč tela
Správne držanie tela, gestá a dobré spôsoby sú zvyčajne známkou silnej a sebavedomej osobnosti. Nehrbiť sa, vystrieť chrbát, pekne sa pozdraviť a pozerať sa pri tom ľuďom do očí, hovoriť nahlas a milo sa usmiať, či podávať ruku druhým pevne a rozhodne – to je len zlomok návykov, vďaka ktorým budú vaši potomkovia pôsobiť na druhých oveľa sebavedomejšie. Nezabudnite tiež, že k dobrým mravom patrí aj slušne poďakovať a počúvať druhých, keď niečo hovoria.
Nestrachujte sa
Strach je prirodzeným pocitom rodiča, ktorý miluje svoje dieťa. Prejavovať obavy navonok pred dieťaťom však v jeho vnútri vytvorí živnú pôdu pre pochybnosti o vlastných schopnostiach. Deti môžu dokonca rodičovské starosti vnímať ako istú formu nedôvery – či už v ich talent alebo schopnosť poradiť si v neznámej situácii.
Naučte svoje dieťa vnímať veci reálne
Realita neustále naráža na naše predstavy. O to viac môže stret s ňou bolieť naše deti, ktoré žijú jednou nohou vo svete plnom fantázie a ideálov. Preto je dôležité, aby ste svojim najmenším opatrne vysvetľovali, že svet nemusí byť vždy férový a pekný.
Niekedy sa im nepodarí vyhrať ani vďaka vlastnému talentu či enormnému úsiliu. To však neznamená, že majú prestať dôverovať svojím schopnostiam, práve naopak, nespravodlivé hodnotenie či neférové jednanie zo strany druhých ich určite nesmie demotivovať.
