Veľká noc sa oslavuje v mnohých krajinách po celom svete, no nie všade si ju pripomínajú šibačkami, vedrami vody, kraslicami a dobrým jedlom, ktoré nasleduje po dlhom pôste. Niekde sú v popredí detektívne príbehy, inde čarodejnice a v niektorých krajinách lov na vajíčka. Ako oslavujú Veľkú noc vo svete?
Veľká noc sa spája s mnohými tradíciami a už od nepamäti je toto obdobie spájané s vítaním jari a oslavou nového života. V jari predsa všetko kvitne, príroda sa prebúdza a aj ľudia sa po dlhej zime tešia na teplé slnečné lúče, dlhé dni a čerstvý vzduch. Pohanské sviatky jari boli spojené s jarnou rovnodennosťou a hlavnými symbolmi boli vajíčka a kuriatka ako symbol nového života a zajačiky symbolizujúce plodnosť. Tieto symboly sú naprieč celým svetom prítomné aj dnes a tvoria základ veľkonočnej výzdoby.
Viaceré krajiny naprieč celým svetom a najmä jednotlivé regióny však oslavujú Veľkú noc jedinečnými zvykmi. Mnohé veľkonočné zvyky a tradície sú dokonca lákadlom pre turistov, ktorí chcú spoznať inú kultúru a možno si kúsok z nej priniesť do svojho domova. Veľká noc nie je na rozdiel od Vianoc o darčekoch, ale aj napriek tomu je to pestré a veselé obdobie plné krásnych tradícií, ktoré spájajú rodinu.
Francúzska gigantická omeleta
Ak sa náhodou počas Veľkej noci ocitnete vo francúzskom mestečku Haux, nezabudnite si so sebou priniesť vidličku a poriadny apetít. Počas Veľkonočného pondelka sa totiž na hlavnom námestí tohto mestečka servíruje gigantická omeleta pripravená z viac ako 15 000 vajec a nasýtiť má až 1000 ľudí (čo by znamenalo, že každý človek si dopraje omeletu z 15 vajec!).
Miestna legenda hovorí o tom, že keď Napoleon prechádzal cez územie južného Francúzska, zastavil sa v malom meste a dal si omeletu. Tá mu vraj zachutila tak veľmi, až nariadil všetkým obyvateľom mesta, aby zozbierali svoje vajíčka a pripravili omeletu pre celú jeho armádu.
Na Bermudách lietajú šarkany
Britské Bermudské ostrovy oslavujú Veľkú noc vo vzduchu. Už na Veľký piatok sa ľudia schádzajú na pláži a vypúšťajú svoje podomácky vyrobené veselé šarkany, ktoré hýria farbami, tými najbláznivejšími geometrickými tvarmi a súčasťou ich dizajnu je aj kríž. Miestna legenda hovorí o učiteľovi, ktorý stojí za zrodom tejto tradície. Podľa nej učiteľ vypustil šarkana, ktorý vyzeral ako Ježiš a chcel tak žiakom lepšie priblížiť príbeh jeho smrti a zmŕtvychvstania. Súčasťou tohto festivalu je na Bermudách aj jedlo, konkrétne treska a dezerty, ktoré si môžete vychutnať už pri východe slnka kdekoľvek na ostrove.
Zdroj foto: Freepik
Vegánsky pôst v Etiópii
Podobne ako kresťania v Európe, aj obyvatelia v Etiópii sa pred Veľkou nocou postia a stávajú sa z nich vegáni. Počas 55-dňového pôstu, ktorý sa nazýva “Fasika” sa vzdávajú mäsa a živočíšnych produktov, takže zo svojho jedálnička na takmer dva mesiace vyradia aj mliečne výrobky a vajíčka. “Fasika” vyvrcholí po omši na Veľkonočnú nedeľu veľkou hostinou pre celú rodinu a zaujímavosťou je, že táto večera je v Etiópii ešte bohatšia ako štedrovečerná večera počas Vianoc.
Austrálsky bilby namiesto zajačikov
Keďže zajace sú v Austrálii považované skôr za škodcov ako za rozkošné zvieratká, Austrálčania prišli s vlastnou verziou veľkonočného zajačika. Stal sa ním bilby, bandikut králikovitý, druh vačkovca žijúci výhradne v Austrálii. Protinožci teda oslavujú Veľkú noc tým, že si namiesto čokoládového zajačika doprajú čokoládového bilbyho, čím zároveň prispievajú k povedomiu o ohrození tohto roztomilého živočícha.
Grécko, červené vajíčka a hod hrncov
Ortodoxní Gréci takisto ako my poznajú tradíciu farbenia vajíčok, ale zameriavajú sa najmä na jednu farbu - červenú. Tá symbolizuje krv Ježiša Krista, ktorá bola preliata pri jeho ukrižovaní a je tiež symbolom jeho vzkriesenia. Nemyslite si však, že vajíčka zafarbené načerveno sú nudné - ľudia môžu dať priestor svojej kreativite a často využívajú rôzne odtiene červenej, originálne vzory a podobne.
Na gréckom ostrove Korfu však poznajú ešte jednu tradíciu - hádzanie hrncov. Ľudia ráno na Bielu sobotu z okien a balkónov vyhadzujú na ulicu hrnce, džbány a iné hlinené nádoby naplnené vodou. Niektorí hovoria, že tento zvyk pochádza od Benátčanov, ktorí na Nový rok zvykli z okien vyhadzovať všetky staré veci. Iní veria, že hádzanie kuchynských riadov víta jar a symbolizuje nové plodiny, ktoré budú jesť z nových riadov.
Zdroj foto: Freepik
Guatemalské pestré koberce
Guatemalské mesto Antigua počas Veľkej noci pokryjú pestrofarebné koberce, ktoré sú predzvesťou sprievodu počas Veľkého piatku. Tieto dlhé koberce sú vyrobené z kvetov, ovocia, zeleniny, piesku a farebných pilín. Každý koberec je veľmi jedinečný a sú na ňom zobrazené scény znázorňujúce históriu Guatemaly, ale aj tradície mayskej kultúry. Niektoré z kobercov sa dajú natiahnuť až do dĺžky 800 metrov a umelci na ich zostavenie používajú špeciálne šablóny. Na vytvorenie svojich umeleckých diel majú iba 24 hodín, takže všetko musí do seba dokonale zapadať.
Tradície kresťanských krajín
V mnohých krajinách je Veľká noc vnímaná hlavne ako kresťanský sviatok a podľa toho vyzerajú aj tradície týchto štátov. Po dlhom pôste sa rodiny zídu pri sviatočnom stole, na ktorom nechýba množstvo údenín, vajíčok a iných dobrôt, ktoré sa odlišujú podľa regiónov. Ústrednou myšlienkou kresťansky vnímanej Veľkej noci je zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a veriaci sa počas celého veľkonočného týždňa prichádzajú modliť k jeho symbolickému hrobu.
Nielen pre Poľsko, ale aj pre viaceré oblasti Slovenska je typické požehnanie jedál, čím kresťania zakončia štyridsaťdňové obdobie pôstu a doprajú si hostinu z mäsa a vajíčok. Dievčatá sa na Veľkonočný pondelok nevyhnú kúpačke, šibačke či oblievačke. Kým niekde ide už iba o symbolické šibanie a oblievanie, stále sú oblasti, kde chlapci na dievčatá vylievajú celé vedrá studenej vody z potoka. Tento zvyk sa má postarať o zdravie a krásu mladých dievčat, no efekt väčšinou prinesie práve chorobu.
Fínske farebné čarodejnice
Vo Fínsku sa dievčatá počas Veľkej noci obliekajú ako čarodejnice, nechýbajú im však pehy a farebné oblečenie. Tieto malé čarodejnice chodia od dverí k dverám a v rukách držia vŕbové vetvičky ozdobené farebnými pierkami a stužkami z krepového papiera. Tým, ktorí im otvoria, zarecitujú básničku, ktorou vyženú z domu zlých duchov a za to získajú čokoládové vajíčko.
Kriminálne príbehy Nórska
Na severe ešte ostaneme, konkrétne v Nórsku. Obyvatelia tejto krajiny sa počas Veľkej noci venujú najmä oddychu, a to oddychu s dobrou knihou s kriminálnou zápletkou. Táto tradícia vraj začala už v roku 1923, keď istý vydavateľ kníh zverejnil na prvej stránke novín reklamu na nový krimi román. Reklama vraj pripomínala skutočné správy zo sveta natoľko, až ľudia nevedeli, či ide o reklamný ťah alebo reálnu správu. Skutočný pôžitok z čítania si Nóri môžu dopriať aj vďaka tomu, že Veľkonočné sviatky a s nimi spojené prázdniny tu trvajú približne 9 dní.
Veľká noc je naozaj veselá a všade vo svete ju oslavujú po svojom. My vám prajeme veľa dobrého jedla, ešte viac oddychu s rodinou a ktovie, možno si doma osvojíte novú veľkonočnú tradíciu. Pri vyhadzovaní hlinených nádob z okien sa však vopred uistite, že pod nimi nikto nestojí.















