1. Hračky
  2. Blog

Ako naučiť deti rozlišovať farby?

  Kategórie: Prvé roky dieťaťa, Výchova,
8 min
04. Jan'26

Modrá, zelená, červená, žltá… tieto základné farby, ale aj mnohé iné identifikujú dospelí bez väčších problémov, no zvládnuť rozoznať a pomenovať farby je pre deti pomerne zložitá úloha. Farbami pritom vnímame svet a jeho rozmanitosť a hoci deti ich rozoznávajú a vidia rozdiely, do istého veku nevedia farby pomenovať. Ako naučiť dieťa farby a najmä kedy začať?

Farby zohrávajú vo vývoji dieťaťa kľúčovú úlohu a v istom období nastane čas, kedy má dieťa vedieť farby. Tie totiž robia svet vzrušujúcim miestom plným života, ale tiež pomáhajú deťom pochopiť a kategorizovať okolitý svet. Učenie sa farieb je dôležitým míľnikom, ktorý kladie dôraz pre rôzne kognitívne a jazykové zručnosti a rozširuje svet dieťatka. Dobrou správou je, že farby sa dajú učiť pútavým a zábavným spôsobom a deti kvôli tomu nemusia sedieť nad učebnicami.

Ako a kedy vstúpiť s deťmi do sveta farieb?

Vnímanie farieb dieťatka sa počas prvých mesiacov vyvíja pomerne rýchlo a zvyčajne sa úplne rozvinie do šiestich mesiacov. Nie nadarmo už bábätkám dávame hračky v kontrastných farbách a čierno-bielo-červené knižky, ktoré zaujmú ich zrak a pomôžu s jeho zdokonaľovaním. Učenie farieb je komplexná záležitosť, ktorá sa nestane zo dňa na deň a aj keď sa to nezdá, ide o dlhý proces, ktorý sa začína už v tom najútlejšom veku. Tento proces sa dá rozdeliť do niekoľkých fáz:

  1. Včasná expozícia (od narodenia do 12 mesiacov). V tomto štádiu sa zrak dieťatka stále vyvíja. Okolo 3 mesiacov bábätko dokáže sledovať pohybujúce sa objekty a dosahovať na ne. O mesiac či dva neskôr už oči spolupracujú vytváraním trojrozmerných obrazov dieťa začína vnímať hĺbku. S blížiacimi sa prvými narodeninami sa deti začínajú učiť prvé slová, ktoré tvoria základ jazyka a medzi ktoré budú neskôr patriť aj názvy farieb.
  2. Základné rozpoznávanie (od 12 do 18 mesiacov). V období roka až roka a pol si môžete všimnúť, že dieťatko začína vnímať farby. Prejaviť sa to môže tak, že dieťa preferuje jednu farbu pred inými, a to najmä pri hračkách. Už v tomto období môžete skúsiť povedať farbu predmetu, aby ste zistili, či dieťa dokáže ukázať na správnu farbu. 12-18 mesiacov je však stále nízky vek na to, aby deti dokázali dokonale identifikovať farby, takže sa nenechajte odradiť.
  3. Pomenovanie farieb (od 18 mesiacov do 3 rokov). Približne v roku a pol deti začínajú chápať, že s farbami sa spájajú rôzne pomenovania, no slová označujúce predmety sa naučia ešte pred tým, ako pochopia, ktorá farba je ktorá. Ak sa napríklad naučia, že vaše auto je modré, chvíľu potrvá, kým si uvedomia, že nie všetky autá sú modré iba preto, že sú to autá. V tomto veku je už dôležité ukazovať na predmety, pomenovávať ich a popisovať farby, vďaka čomu sa bude porozumenie detí zlepšovať. Vedci zo Stanford University napríklad zistili, že významný vplyv na učenie farieb má obrátené poradie v popisovaní. Dieťa jednoduchšie pochopí a identifikuje farbu, ak napríklad poviete, že jablko je červené namiesto červené jablko.
  4. Pokročilé znalosti (od 3 do 5 rokov). Okolo troch rokov sú už deti v pomenovaní farieb dôslednejšie a vedia oddeliť farbu od predmetu. Už teda vedia, že modré nie je iba auto, ale aj iné predmety a takisto vedia, že autá môžu mať iné farby. Približne vo veku 4 rokov už začínajú chápať aj odtiene a sú pripravené na koncept vzniku novej farby, napríklad miešaním farieb pri maľovaní.

Dievčatko s paletou farieb

Zdroj foto: Freepik

Zážitkové učenie farieb

Farby sú súčasťou každodenného života a deti si ich najrýchlejšie osvoja pri rôznych hrách, aktivitách, ale aj pri bežných činnostiach počas dňa. Rôzne odtiene môžu byť na začiatku mätúce, preto je vhodné zamerať sa na základné farby pre deti a odtiene ako belasá, fuchsiová, šalviovo zelená, kaki a podobne nechať na neskôr. Spoznávanie farieb má byť pre deti zážitkom, preto môžete vyskúšať nasledujúcich 7 spôsobov ako naučiť deti farby:

  1. Hravé triedenie farieb - hry na triedenie farieb si môžete kúpiť, ale tiež vyrobiť doma. Budete na to potrebovať iba farebné nádoby (napríklad misky, poháre či tašky) a farebné predmety (kocky, loptičky, dieliky stavebníc). Úlohou detí bude vkladať predmety do nádob s rovnakou farbou, pričom vy zakaždým pomenujete farbu alebo sa dieťatka opýtate, o akú farbu ide.
  2. Farebné kartičky - vzdelávacie kartičky s rôznymi predmetmi či zvieratkami zvyknú znázorňovať výrazne farebné obrazy, ktoré môžete takisto použiť na učenie farieb. Farebné karty sa môžu neskôr stať užitočnou pomôckou na učenie tvarov a mnohé z nich sú vhodné aj na čítanie a počítanie.
  3. Farebné puzzle - sú podobné ako farebné vzdelávacie karty, ale sú o niečo pokročilejšie. Existuje veľa rôznych druhov, ale najčastejšie sa stretnete s takými, ktoré od detí vyžadujú umiestnenie dielikov správnej farby na správne miesto. Táto aktivita podporuje nielen rozpoznávanie farieb, ale aj kritické a analytické myslenie.
  4. Kreslenie a maľovanie - maľovanie predstavuje ideálny spôsob, ako podporiť kreativitu a fantáziu detí a zároveň ich naučiť niečo o farbách. Tieto aktivity zároveň rozvíjajú jemnú motoriku, trpezlivosť a sústredenie. Počas kreatívnych činností sa s deťmi môžete rozprávať o farbách a pýtať sa ich rôzne otázky s tým súvisiace. Akej farby je tráva? Aká bude obloha? Aké je slniečko? Nie je ničím nezvyčajným, ak dieťa nakreslí modrú trávu a zelené slniečko, neznamená to okamžite, že má poruchu farbocitu. Deti takto experimentujú a niekedy to robia iba pre to, aby videli udivenú reakciu rodičov.
  5. Farebné obrázkové knižky - čítanie je podobne ako kreslenie a maľovanie všestranná aktivita, vďaka ktorej sa môžete s deťmi zoznamovať s farbami. Na trhu nájdete detské knihy so základnými farbami, ktoré sú vhodné na začiatku, ale aj zložitejšie knihy s celým spektrom farieb.
  6. Hádaj, čo vidím - alternatíva hry Hádaj na čo myslím spočíva v tom, že budete spolu s deťmi hľadať predmety s konkrétnou farbou. Stačí, ak poviete “Vidím niečo zelené” a dieťa musí vo svojom okolí nájsť a pomenovať zelený predmet. Naučíte sa tak nielen farby, ale deti vás prekvapia svojou vynaliezavosťou. Možno okamžite uvidia zelenú trávu, ale ich odpoveď môže byť omnoho detailnejšia, napríklad zelená bodka na lopte.
  7. Každodenné činnosti a rozhovory - napadlo vám niekedy, že aj také obyčajné triedenie ponožiek sa môže zmeniť na hru s farbami? Triedenie podľa farieb, ale aj výber oblečenia, varenie, sledovanie rozprávok či prechádzky v parku alebo v lese - všetky tieto činnosti sú plné farieb. Stačí sa iba pozerať okolo seba a popisovať, čo všetko vidíte. Zelené listy, hnedé kmene stromov, fialové lúčne kvety, biele obláčiky na oblohe… pre dospelých sú tieto veci často iba bežnými objektmi, ktoré nás obklopujú, ale stačí sa na ne pozrieť očami detí a razom sa pred vami otvorí šíry a najmä farebný svet.

Dievča maľuje farbami

Zdroj foto: Freepik

Čo ak svet nie je farebný?

Starostliví rodičia, ktorí sa dieťaťu venujú a sledujú jeho vývoj, môžu mať v istom momente učenia farieb pochybnosti, či nemá ich dieťa poruchu farbocitu, teda či nie je farboslepé. Na to, že dieťa nevidí farby tak, ako by malo, sa väčšinou príde pred nástupom do školy alebo počas prvých týždňov v prvom ročníku. Môžete si to však všimnúť už skôr alebo vás na problém upozorní učiteľ/učiteľka v škôlke. Medzi hlavné znaky, na ktoré si treba dať pozor pri podozrení na farbosleposť, patria:

  • dieťa v piatich rokoch nevie rozoznať a pomenovať základné farby;
  • opakované a časté používanie nesprávnych farieb pri kreslení a maľovaní - modré tváre, červená tráva, žltá obloha a podobne;
  • nízka a krátkotrvajúca pozornosť pri vyfarbovaní omaľovánok;
  • odmietanie farieb (napr. deti s poruchou autistického spektra sú veľmi citlivé na farby, preto môžu odmietať pestré oblečenie, hračky a knižky);
  • ťažkosti s identifikáciou zelenej a červenej farby;
  • problémy s rozlíšením farieb pri slabom osvetlení, pri práci s malými farebnými plochami alebo farbami rovnakého odtieňa;
  • ovoniavanie jedla pred ochutnaním;
  • citlivosť na jasné svetlo a niektoré farebné kombinácie;
  • bolesti hlavy a/alebo očí pri pohľade na červený predmet na zelenom pozadí alebo naopak.

Farbosleposť, resp. porucha farbocitu alebo daltonizmus, neznamená, že dieťa vidí svet v sivých odtieňoch. Vo väčšine prípadov ľudia s touto poruchou vidia farby inak ako ľudia bez poruchy. Najčastejšou formou farbosleposti je zhoršené vnímanie zelenej a červenej farby. Deti (aj dospelí) preto môžu vidieť červenú a zelenú farbu ako žltú. V menšej miere sa objavuje aj zhoršené vnímanie modrej farby a vnímanie sveta čiernobielo je úplne minimálne. Príčinou farbosleposti je najmä genetika, pričom častejšie ňou trpia muži (8%) oproti ženám (0,4%).

Zdroj:

Pomôžte vylepšiť tento článok
Je tento článok užitočný?
Odporúčané kategórie:  Školské tabule Dojčenské oblečenie Spoločenské hry Hrázdičky a hracie podložky Školské lavice Zvieratká a figúrky pre chlapcov