Hysterické záchvaty u detí nepatria práve medzi najkrajšie momenty rodičovstva, najmä ak sa stanú na verejnosti. Ako sa záchvat hnevu u malých detí prejavuje a prečo k nim dochádza? Čo robiť, keď má dieťa hysterický záchvat? A aký je rozdiel medzi hysterickým záchvatom a záchvatom plaču? Vy máte otázky a my máme odpovede.
Záchvaty hnevu u detí sú frustrujúce pre každého rodiča. Keď jeden taký záchvat dostane dieťa počas nákupov, okamžite ste v očiach okolostojacich tí najhorší rodičia na svete, hoci to vôbec nie je pravda. Hysterické záchvaty u detí sú však nepríjemné aj v pohodlí domova. Vrieskanie, plač, kňučanie až krik, ale aj kopanie, udieranie všetkého okolo a zadržiavanie dychu sú typické prejavy záchvatov hnevu.
Niektoré deti majú záchvaty hnevu často, iné zriedka a niektoré vôbec. Hoci sú nepríjemné, sú normálnou súčasťou detského vývoja a objavujú sa rovnako u chlapcov aj dievčat, pričom najčastejšie sa vyskytujú u detí od 1 do 3 rokov. Deti nimi reagujú na rozrušenie či frustráciu, ktorá najčastejšie vyplynie z toho, že dieťa nedostane alebo nedosiahne to, čo chce.
Hysterické záchvaty sú typické pre obdobie rečového vývinu, kedy sa zdokonaľujú jazykové zručnosti detí. Batoľatá ešte nevedia slovami vyjadriť svoje pocity, nedokážu povedať, čo chcú a čo potrebujú. Táto neschopnosť verbálneho prejavu môže vyústiť do frustrácie, od ktorej je k hysterickému záchvatu iba krôčik.
Záchvaty hnevu u jeden a pol ročného dieťaťa sú rovnaké ako záchvaty hnevu u trojročného dieťaťa a musia sa ich naučiť zvládať nielen rodičia, ale aj deti. Dochádza k nim, keď sú deti unavené, hladné alebo sa necítia dobre a tým, že im v takej situácii nevyhoviete, môžete spustiť lavínu.

Zdroj foto: Freepik
Dá sa záchvatom hnevu vyhnúť?
Záchvatom hnevu sa dá predchádzať alebo sa o to môžete aspoň pokúsiť. Nasledujúce rady síce neprinášajú okamžitý výsledok, ale keď si ich osvojíte a stanú sa súčasťou vašej výchovy, záchvaty hnevu môžu byť už iba spomienkou.
- Doprajte dieťaťu dostatok pozitívnej pozornosti. Všímajte si dieťa, aj keď sa správa dobre, chváľte ho aj za pozitívne správanie a neignorujte ho. Buďte konkrétni a pochváľte ho, keď sa pekne pozdraví, poďakuje alebo poprosí. Oceňte jeho trpezlivosť, pomoc alebo peknú hru so súrodencami či domácimi zvieratkami.
- Dajte batoľaťu kontrolu nad maličkosťami. Nerozhodujte za neho, ale dajte mu na výber, napríklad pokiaľ ide o džús (pomarančový alebo jahodový?), výber oblečenia (zelené alebo biele tričko?) alebo rozhodnutie o rozprávke na dobrú noc. Umožnite deťom kontrolovať to, čo je v očiach rodiča nepodstatné. Deti sa tak učia sebavyjadrovaniu a nadobúdajú nezávislosť.
- Hľadajte rozptýlenie, keď cítite, že sa schyľuje k hysterickému záchvatu. Skáče dieťa po gauči a viete, že keď mu to jasne zakážete, začne vrieskať? Požiadajte ho namiesto toho, aby vám pomohlo v kuchyni. Drobec sa bude cítiť užitočne, hoci vám v skutočnosti nepomôže a bude miešať vareškou v prázdnom hrnci.
- Zakázané predmety držte mimo dohľadu a dosahu dieťaťa, čím sa výrazne zníži pravdepodobnosť záchvatu. Samozrejme, nie vždy je to možné, a to hlavne mimo domova. No ak viete, že vaše dieťa túži napríklad po hraní na mobile, odložte všetky mobily na poličku, kde ich neuvidí.
- Učte sa s deťmi nové zručnosti a chváľte ich pri každom malom úspechu. Deti môžu už od útleho veku pomáhať v kuchyni, ale aj s nenáročnými domácimi prácami, za čo si zaslúžia pochvalu a uznanie.
- Zvážte požiadavky detí a vysvetlite im, prečo niečo nemôžu dostať. Túži dieťa po hračke, ktorú si momentálne nemôžete dovoliť? Vysvetlite mu, prečo je to tak a ponúknite mu alternatívu. Ako ilustráciu môžete použiť prípad z vlastného života - nemôžete si kúpiť drahé auto, hoci po ňom veľmi túžite, ale namiesto toho si kúpite lacnejšie, no rovnako dobré a spoľahlivé vozidlo.
- Spoznajte limity svojho dieťaťa a prispôsobte im harmonogram dňa. Ak viete, že vaše batoľa je unavené alebo hladné, neťahajte ho na nákupy, nechcite od neho, aby si upratalo izbu alebo sa išlo hrať s kamarátom. Tak, ako sa dieťa musí naučiť zvládať svoje hysterické záchvaty, aj vy sa musíte naučiť odhadnúť náladu vášho dieťaťa a netlačiť na pílu.
Čo (ne)robiť počas hysterického záchvatu
Neexistuje jeden univerzálny a stopercentne efektívny spôsob zvládnutia hysterického záchvatu. Každé dieťa je jedinečné a na každé platí niečo iné. Nasledujúce stratégie vám môžu pomôcť zvládnuť hysterický záchvat:
- Snažte sa zachovať pokoj a nerozčuľovať sa, hoci by ste na záchvat hnevu vášho dieťaťa najradšej reagovali rovnako. Tým dieťaťu ukážete, že hnev nie je účinný prostriedok na upútanie vašej pozornosti a dosiahnutie toho, čo chce.
- Ignorujte hysterický záchvat. Ak viete, že dieťa využíva krik na dosiahnutie svojho cieľa, pokúste sa tváriť, že sa nič nedeje a nereagujte na jeho požiadavky. Ignoráciu však využívajte iba vtedy, keď sa hysterický záchvat neprejavuje kopaním, udieraním a sebapoškodzovaním. V týchto situáciách odstráňte z dosahu dieťaťa predmety, ktoré by mohli byť nebezpečné a ktorými by mohli ublížiť sebe aj ľuďom okolo seba.
- Vezmite frustráciu dieťaťa na vedomie a dajte mu najavo, že chápete, prečo sa tak cíti. To, že rozumiete emóciám dieťaťa, mu môže pomôcť upokojiť sa, pretože dieťa sa cíti pochopené a vie, že jeho emócie niečo znamenajú.
- Vyskúšajte urobiť nejakú hlúpu a vtipnú vec. Má vaše dieťa hysterický záchvat? Začnite napríklad nahlas a falošne spievať. Takýto zvrat udalostí môže pôsobiť šokujúce, a to až natoľko, že dieťa prestane kričať a bude vás zo záujmom sledovať.

Zdroj foto: Freepik
Záchvat plaču nemusí byť vždy hysterický záchvat
Hysterický záchvat sa niekedy prejavuje plačom, no to automaticky neznamená, že každý záchvat plaču je aj záchvatom hnevu. Niekedy majú deti záchvat plaťu po zobudení a časté sú aj záchvaty plaču u detí v noci. Príčinou je najčastejšie zlý sen či dokonca nočný des, teda skutočná diagnóza, počas ktorej môže záchvat plaču trvať aj hodinu. O tom, čo robiť v prípade nočnej mory alebo nočného desu, sa dočítate v tomto článku.
Dieťa, ktoré má záchvat plaču, sa niekedy nedokáže ani nadýchnuť, čo môže byť v prípade dlhotrvajúceho záchvatu život ohrozujúce. Mnohí rodičia skončia s plačúcimi deťmi na detskej pohotovosti, a to hlavne vtedy, keď deti sčervenejú alebo sú až fialové a lapajú po dychu. Tak teda čo robiť, keď má dieťa záchvat plaču?
Ešte predtým, ako sadnete do auta a vyberiete sa hľadať lekársku pomoc, sa pokúste identifikovať, prečo vlastne vaše dieťatko plače. Sníval sa mu zlý sen? Zľaklo sa niečoho? Je hladné? Bolí ho niečo? Chce niečo? Je unavené? Zažilo príliš veľa podnetov a je prestimulované? Cíti sa osamelo?
Ak záchvat plaču spustilo niečo, čo dokážete vyriešiť aj bez lekárskej pomoci, pokúste sa nájsť riešenie. Niekedy pomôže dlhé, pevné objatie, počas ktorého zhlboka dýchate. Sú však deti, ktoré počas záchvatu plaču dotyk neznesú. V tom prípade si sadnite oproti dieťaťu, prihovárajte sa mu a ukazujte mu, ako má pomaly dýchať a upokojiť sa.
Uistite dieťa, že je v bezpečí, že ste pri ňom a nikam neodchádzate. Môžete sa ho opýtať, prečo plače, ale drobec vo veku batoľaťa vám zrejme nebude pomedzi vzlyky vedieť odpovedať. Namiesto toho sa pýtajte otázky, na ktoré dokáže dieťa prikývnuť. Napríklad: “Si hladný? Si smädný? Chceš si sadnúť? Bolí ťa niečo? Bojíš sa? Sníval sa ti zlý sen?” Týmito otázkami sa vám možno podarí odhaliť príčinu plaču.
Najdôležitejšie zo všetkého je však to, aby ste nepanikárili a nestresovali, pretože dieťa vás môže začať napodobňovať. Pokúste sa udržať pokojný a nežný tón hlasu, uvoľnite držanie tela a aj napriek záchvatu plaču vytvorte v okolí dieťatka pokojnú atmosféru.
Zdroj:
- Temper Tantrums. Online. In: Nemours KidsHealth®. 2022. Dostupné z: https://kidshealth.org/en/parents/tantrums.html.
- Maureen Donohue, C. Guthrie. Temper Tantrums. Online. In: Healthline. 2022. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/temper-tantrums.
- Tamekia Reece, Kathi Valeii. A Parent's Guide to Sudden, Uncontrollable Crying in Toddlers. Online. In: Parents. 2025. Dostupné z: https://www.parents.com/toddlers-preschoolers/development/behavioral/wacky-toddler-behavior-sudden-crying/.





