Dušičky alebo Halloween? Oslávte s deťmi jedno, i druhé

  Kategórie: Výchova,
15. okt'18

Slovenské Dušičky, či americký Halloween? Možno aj vy patríte medzi rodičov, ktorí tvrdohlavo odmietajú oslavu povrchných amerických sviatkov len preto, lebo máme tradičné slovenské verzie. Pár tekvíc a sladkostí však ešte nikdy nikoho nezabilo, tak prečo tieto sviatky nespojiť?

Nedá sa poprieť, že s boomom sociálnych sietí, seriálov a filmov z americkej produkcie je s príchodom jesene Halloween na každom kroku a slovenská Pamiatka zosnulých sa dostáva do zabudnutia. Práve preto sme pre vás spísali pár základných informácií o oboch sviatkoch, ktoré vám pomôžu rozlúsknuť túto dilemu. Čítajte ďalej a uvidíte, že Dušičky a Halloween sa až tak veľmi nelíšia.

Pravý pôvod tekvice

Mysleli ste si, že aj krásne vyrezávané tekvice so zapálenými sviečkami majú svoj pôvod v Amerike? Ich história má korene niekde inde - začala sa písať v Írsku. Istý írsky opilec menom Jack totiž prekabátil diabla, ktorý ho prepustil a Jack sa tak nedostal do pekla. Ako hriešnik však nemohol ísť ani do neba a jeho duša plakala, že nemá svetlo a nevie, kam má ísť. Diabol sa nad ním zľutoval a dal mu žeravý nehasnúci uhlík, ktorý si Jack vložil do vyrezanej repy a vydal sa na svoju cestu. Odtiaľ pramení názov vyrezávaných tekvíc so svetielkom - Jack-o´-lantern, teda Jackov lampión.

Dlhé roky to boli práve repy, ktoré Íri vyrezávali a osvetlené kládli do okien. Až po osídlení Ameriky zistili, že tekvice sú na tento účel vhodné o niečo viac, pretože aj ich vyrezávanie je jednoduchšie. A tak vznikla vyrezávaná tekvica so sviečkou či kahancom, ktorej prvotná myšlienka sa zrodila v Európe. To, že Američania z tohto sviatku pohotovo urobili biznis, je už druhá vec.

Halloween dievca

Svetielko pre duše a farebné Mexiko

Slovenský Sviatok všetkých svätých či Dušičky a pôvodne keltský Halloween majú spoločných viac znakov, ako by ste na prvý pohľad povedali. Aj Slovania, podobne ako Kelti a teraz Američania, mali už v minulosti svojho Svetlonosa, ktorý viedol duše mŕtvych a zároveň ochraňoval živých pred zlom. Aj dnes chodíme na začiatku novembra po cintorínoch a na hroboch našich pozostalých zapaľujeme sviečky na ich pamiatku. Tie sú v podstate tiež svetlonosmi a majú mŕtvym ukázať nielen cestu, ale aj to, že tu sme a myslíme na nich.

Podobný sviatok, hoci farebnejší a pompéznejší, majú aj v Mexiku. Konkrétne 2. novembra všetci Mexičania oslavujú Día de los Muertos, teda Deň mŕtvych, počas ktorého si majú uctiť nielen mŕtvych predkov, ale aj živých. Počas tohto dňa sú mnohé mestá a dedinky v Mexiku farebne vyzdobené a po uliciach sa promenádujú ľudia v pestrofarebných maskách v podobe lebiek a v kostýmoch. Mnohí pozostalí na hroby kladú rôzne jedlá či nápoje a ako inak, pália sa sviečky. Ak si chcete s deťmi priblížiť tento farebný deň, pozrite si krásne rozprávky, ktoré ho oslavujú, napríklad obľúbený animovaný film Coco alebo Kniha života.

Dusicky sviecky

Kde sa vzali masky?

Pýtate sa, kde sa teda vzali masky a kostýmy, bez ktorých si Halloween ani nevieme predstaviť? Odpoveď je veľmi jednoduchá - opäť v Európe. Keď si Kelti chceli počas osláv pohanského sviatku Samhain uctiť mŕtvych a priblížiť sa im, prezliekli sa do starých šiat a tváre si ozdobili maskami. Kelti zároveň verili v to, že duše mŕtvych sú hladné a podobne ako Mexičania im na hroby nosili jedlo. Je viac než isté, že z tohto zvyku pramení novodobá americká tradícia, podľa ktorej deti chodia od domu k domu a pýtajú sladkosti. Tie už však nekončia na cintorínoch, ale v ústach detí, za čo nie sú zubári až takí vďační. Podľa štatistík totiž zubné ambulancie v období Halloweenu navštívi viac detí ako v iné dni roka.

Jedlo sa však spája aj s našimi Dušičkami. Počas tohto sviatku gazdiné piekli koláč v tvare štvorca naplnený sladkými plnkami. Tento koláč zvaný dušičky ľudia rozdávali chudobným na ceste do kostola a na cintorín, čím si uctili mŕtve duše. Zvyk spojený s jedlom má v našich končinách ešte jednu podobu. Po večeri hádzali ľudia zvyšky jedla do ohňa, aby sa týmto jedlom skôr vykúpila duša mŕtveho a do lámp dávali v tento deň namiesto oleja maslo, aby si mohli zosnulí potrieť boľavé rany. Ranné zvonenie kostolných zvonov však bolo znakom toho, že mŕtvi sa musia vrátiť do svojho sveta.

Posledná októbrová noc vo svete známa aj ako Predvečer všetkých svätých, teda All Hallows´ Evening, nie je iba oslavou začiatku zimného obdobia. Podľa keltských povier sa v túto noc otvára brána medzi svetom živých a mŕtvych. Je len a len na vás a vašich deťoch, ako si milovaných zosnulých v tento, ale aj v nasledujúce dni, uctíme. A vôbec nezáleží na tom, či to bude v kostýmoch a pri sviečkach, podstatná je samotná myšlienka.