5 min S pojmom kontaktné rodičovstvo, alebo vzťahová výchova, sa stretne väčšina nastávajúcich mamičiek. Internet je plný rád a postupov ako správne vychovávať dieťa. Kontaktné rodičovstvo však nie je výmysel novodobých "bio matiek", ale životný štýl, ktorého základom je návrat k prirodzenosti.
Potreby dieťaťa na 1. mieste
S konceptom kontaktného rodičovstva prišiel v roku 1982 pediater Wiliam Sears, ktorý aktívne študoval rôzne výchovné postupy. Doktor Sears svojimi názormi rozvíril diskusiu medzi odbornou verejnosťou, no jeho myšlienky zažili boom až o 10 rokov neskôr, keď spolu s manželkou napísal knihu The Baby Book. Publikácia sa stala "bibliou" kontaktného rodičovstva.
Základom tejto výchovnej metódy je vzájomná komunikácia medzi rodičom (najčastejšie matkou) a dieťaťom. Podstatou je prítomnosť matky a jej neustály kontakt s dieťaťom. Prvé 3 mesiace sú najkritickejšie a rola matky si vyžaduje obrovskú dávku trpezlivosti. Rodičia sa postupne učia rozoznávať jednotlivé signály bábätka a tiež rozlišovať medzi potrebami a požiadavkami. Platí však, že prvých 6 mesiacov sú tieto 2 pojmy jedno a to isté. Okolo siedmeho mesiaca kontaktní rodičia vedia rozlíšiť rôzne formy plaču dieťaťa.
Princípy kontaktného rodičovstva
Manželia Searsovci vo svojej knihe rozdelili výchovnú metódu do 7 bodov:
1. Bonding
Vytvorenie väzby medzi matkou a novorodencom. Základom je kontakt telo na telo bezprostredne po pôrode. Téme bondingu sme sa venovali v samostatnom článku.
2. Dojčenie na požiadanie
Matka by mala dieťa dojčiť vždy, keď si dieťa pýta. Systém dojčenia v pravidelných intervaloch sa neodporúča. Namiesto neho by sa malo k dojčeniu pristupovať intuitívne ako reakcia na potrebu dieťaťa.
3. Nosenie dieťaťa
Nosenie prehlbuje väzbu medzi matkou a dieťaťom. Bábätko je kľudné, pretože je v blízkosti matky a spoznáva jej rytmus srdca a vôňu. Nosiť môžete na rukách, v šatke alebo v nosiči.
4. Spoločné spanie
Podľa Searsa spanie v spoločnej posteli pomáha upevňovať väzbu medzi matkou a dieťaťom. Chráni dieťa pred stresom a úzkosťou a dokonca znižuje riziko syndrómu náhleho úmrtia u dojčiat. Navyše je takéto spanie pohodlné pre nočné dojčenie.
5. Dôvera v plač dieťaťa
Plač dieťaťa má vždy nejaký dôvod. Ak je bábätko najedené, nie je pocikané a nič ho nebolí je možné, že prežíva stres a potrebuje kontakt s matkou. Rodičia by dieťa nemali nechať vyplakať, pretože mu tým dávajú najavo, že sa o neho nezaujímajú.
6. Vyrovnaný osobnostný a rodičovský život
Rodičia by nemali zabúdať ani na svoje vlastné potreby a snažiť sa ich zladiť s kontaktnou výchovou.
7. Dávať si pozor na "cvičiteľov" detí
Tento bod hovorí o dôvere a presvedčení rodičov vo výchovný smer, ktorý si zvolili. Negatívne reakcie okolia a rady by ich nemali rozrušiť.
Nedodržiavam všetko. Čo teraz?
Manželia Searsovci považujú za ideálny stav dodržiavanie všetkých princípov. Niekedy to však nejde- či už kvôli neumožnenému bondingu zo strany pôrodnice alebo nemožnosti dojčiť. Dobrou správou je, že vzťahovú väzbu je možné si vytvoriť aj tak.
Psychologička pracujúca s deťmi a zároveň matka 2 malých detí, Petra Hlásna, hovorí: "Ak matka nedojčí alebo nenosí, neznamená to, že dieťaťu nedáva všetko a nie je tu pre neho na 100 %. Hlavný princíp kontaktného rodičovstva je dať dieťaťu istotu, že je tu vždy niekto, kto mu pomôže a pochopí jeho trápenie. Že má význam plakať, lebo má istotu, že niekto príde a pomôže mu. To je celkovo princíp kontaktného rodičovstva - sme dieťaťu fyzicky nablízku a vieme lepšie odhadnúť pojeho treby."
Petra vzdeláva náhradných rodičov v téme kontaktného rodičovstva. Adoptované deti väzbu s matkou nezažili no neustále sa snažia takýto vzťah zabezpečiť. Je to komplikovnejšie, lebo majú v sebe traumu z odmietnutia a opustenia, no väzba sa vytvoriť stále dá. K takémuto dieťaťu treba pristupovať s ešte väčším citom a láskou.
Kontaktne vychovávané deti sú empatické
Táto metóda má veľa odporcov a skeptikov. Staršie generácie mamičiek nechávali bábätko vyplakať, vraj aby si "cvičilo pľúcka". Rovnako nebolo ničím nezvyčajným, ak mamička po pár týždňoch dojčenia prešla na umelé mlieko. Poviete si, že celá generácia kontaktnú výchovu nepoznala a ich dnes už dospelé deti sú poriadku. V čom je teda kontaktná výchova lepšia?
Odpoveď nám dala Petra Hlásna: "Áno, je pravda, že sme tu. Či to ale stačí? Koľkí z nas majú veľmi chladné vzťahy s rodičmi, partnermi a celým okolím. Kontaktné rodičovstvo chce naučiť deti "veriť svetu", dať im bezpečnú citovú základňu, z ktorej môže dieťa čerpať do budúcna. Je o blízkosti a láske, ktoré dieťa potrebuje zažiť, aby ju vedelo ďať ďalej. Je nespočetne veľa výskumov potvrdzujúcich, že dieťa, ktoré zažilo bezpečnú vzťahovú väzbu počas prvých rokov života je odvážne, inteligentné, málo agresívne, kreatívne a to najdôležitejšie - dokáže sa vcítiť do pocitov iných."
