Bábätko v spálni: kedy je čas na vlastnú izbičku?

Len ťažko by ste hľadali rodičov, ktorí po narodení bábätka umiestnia jeho postieľku do inej izby, než je spálňa. Mať dieťatko pri sebe deň a noc je pre čerstvých rodičov nielen praktické, ale aj upokojujúce. Váš spánok sa síce skráti o pár hodín, no v prípade potreby budete pri bábätku okamžite. Kedy je však ten správny čas na vlastnú izbu detí?

Ak ste už niekedy boli “v očakávaní”, zrejme ste tiež zo všetkých strán počúvali vety typu “dopraj si spánok teraz, kým môžeš, s bábätkom to už také jednoduché nebude” a podobne. Samozrejme, v tomto tvrdení je aj troška pravdy, no to ešte neznamená, že na spánok môžete úplne zabudnúť. Podľa najnovších štúdií z Pensylvánskej univerzity by vás bábätko o spánok malo pripravovať iba prvých 6 mesiacov. Potom je najvyšší čas na vlastnú izbičku.

Príliš skoro?

Pýtate sa, prečo by ste už také malé dieťatko mali nechať napospas vlastnej izbe? Odpoveď lekárov z Pensylvánskej univerzity je jednoduchá - deti, ktoré už od šiestich mesiacov spia vo vlastnej izbe majú kvalitnejší a dlhší spánok, no nielen to. Ukázalo sa, že spánok vo vlastnej izbe už v takom ranom veku má priaznivý vplyv na zdravý vývin dieťatka a na zdravotný stav vo všeobecnosti. Podľa výskumu deti, ktoré spali v rodičovskej spálni aj po polroku, mali kratší spánok, a to až o celých 45 minút.

Nedostatok spánku v detstve môže v neskoršom veku spôsobiť viaceré ťažkosti, okrem iného obezitu, záchvaty zlosti či problémy so spánkom všeobecne.

Existuje však dobrý dôvod na to, prečo sa netreba unáhliť a nesťahovať bábätko do vlastnej izbičky už skôr. Tým dôvodom je syndróm náhleho úmrtia dojčiat, ktorý sa najčastejšie objavuje práve u detí do 6 mesiacov. Ako už názov napovedá, ide o náhle úmrtie, ku ktorému dochádza väčšinou medzi polnocou a šiestou hodinou ráno. Po prvom polroku sa tento syndróm vyskytuje u detí už iba veľmi sporadicky a po prvom roku života je jeho výskyt raritou. Pediater Ian Paul z Pensylvánskej univerzity hovorí o šiestich mesiacoch ako o akejsi hranici medzi spaním v rodičovskej a vlastnej spálni. Ak budete “sťahovanie” drobca do vlastnej izby odkladať, pripravíte tým o zdravý spánok nielen seba, ale aj jeho.

Samozrejme, názor lekárov z univerzity v Pensylvánii nie je jediný, ktorým sa môžete riadiť. Iný názor zastávajú lekári z Americkej pediatrickej akadémie, ktorí za vhodný vek považujú 12 mesiacov. Podľa ich slov bábätká v období od 6 do 12 mesiacov zažívajú úzkosť z odlúčenia, preto mnohí rodičia presun zo spálne do detskej izbičky odkladajú na neskôr. Vo vyššom veku si však už deti ťažšie zvykajú na zmenu a zaspávanie bez rodičov je častejšie sprevádzané plačom, strachom, úzkosťou, ale aj agresivitou, preto s názormi lekárov z Americkej pediatrickej akadémie doktor Paul nesúhlasí. Iný prípad predstavujú Francúzi - tí zväčša premiestňujú bábätko do vlastnej izby už po ukončení šestonedelia. Dieťatko si tak na nový priestor zvykne oveľa skôr a v neskoršom období už nemusí prežívať stres z odlúčenia od rodičov.

Vlastná izba = sladké sny

Aj pri sťahovaní dieťatka do vlastnej izby treba mať na pamäti fakt, že každé dieťa je iné a vyžaduje si inú starostlivosť. Netreba sa striktne pridržiavať univerzálnej príručky a presťahovať bábätko z rodičovskej spálne okamžite po dovŕšení šiestich mesiacov, ak sa na to necítite. Sťahovanie do detskej izby by ste však nemali odkladať príliš dlho, pretože potom to už bude ťažšie nielen pre dieťa, ale aj pre vás. Nesnažte sa ospravedlniť svoje rozhodnutie výhovorkami, že dieťa je ešte malé, izby sú ďaleko od seba, stále dojčíte a v noci k bábätku vstávate…

Obe strany, teda vy aj deti, potrebujú súkromie, ktorého potreba sa časom iba prehlbuje. S určitosťou sa dá tvrdiť, že dieťa by malo spať vo vlastnej izbe pred nástupom do škôlky. V predstihu si zvykne na to, že spí bez prítomnosti rodiča a zároveň sa trochu osamostatní, vďaka čomu sa lepšie prispôsobí podmienkam v materskej škole. Samozrejmosťou je vlastná detská izba školopovinných detí, v ktorej by už mali školáci bez problémov prespať celú noc.

Prvá noc v detskej izbe

Zvážili ste s partnerom všetky pre a proti a rozhodli ste sa, že konečne nastal ten deň D? Máme pre vás niekoľko tipov od skúsených rodičov, vďaka ktorým bude prvá noc (ale i tie nasledujúce) v detskej izbičke pokojná a bez stresu:

• Zariaďte už vopred detskú izbu tak, aby ste sa tam s bábätkom cítili príjemne a trávte v nej čo najviac času. Dojčite tam, prebaľujte, uspávajte a ak máte možnosť, nechajte v detskej izbe bábätko spinkať aspoň počas dňa. Na svoj vlastný priestor si vďaka tomu zvykne oveľa rýchlejšie.
• Do detskej izby aj do spálne umiestnite detský monitor, tzv. elektronickú opatrovateľku, vďaka ktorej budete aj vy spať pokojnejšie. O každom hluku z detskej izbičky budete mať okamžite prehľad a v prípade, že vás dieťatko bude potrebovať, mu môžete okamžite pribehnúť na pomoc.
• Nezatvárajte dvere do detskej izby ani do spálne - dieťa tak bude vedieť, že ho budete vždy počuť a bude sa cítiť bezpečnejšie, pretože nebude úplne izolované zatvorenými dverami.
• Nenechávajte v izbičke úplnú tmu, ktorá môže dieťatko vydesiť. Najmä väčšie deti sa boja zaspávať v úplnej tme, preto do izby umiestnite malú lampičku s tlmeným svetlom alebo fosforeskujúce nálepky. Svetlo v izbe docielite aj otvorenými dverami, cez ktoré bude do izbičky svetlo prenikať z chodby.
• Dieťatku prisľúbte, že ho prídete o pár minút skontrolovať a svoj sľub dodržte. Vďaka tomu sa budú deti cítiť ešte bezpečnejšie a nebudú mať strach zo samoty. Tento interval postupne predlžujte a uvidíte, že onedlho bude už dieťatko pri takejto “kontrole” spať.
• Základom pre pokojný spánok detí je tiež obľúbená plyšová hračka, bez ktorej sa váš drobec nepohne ani na krok. Nebráňte mu v tom, aby so svojím verným plyšovým kamarátom spal v posteli tak dlho, ako to bude potrebovať. V prípade menších detí môžete plyšovú hračku v postieľke nahradiť kolotočom nad postieľku.
• Aj keď v prvých momentoch zrejme budete chcieť presunúť dieťatko k sebe, nepoľavujte a držte sa svojho rozhodnutia. Presúvanie bábätka hore-dole môže narobiť viac škody ako úžitku a v konečnom dôsledku traumu zo sťahovania iba zhoršujete.

Prvú noc vo vlastnej detskej izbe môže sprevádzať plač, no môže byť tiež pokojná a plná zdravého a ničím nerušeného spánku. Kedy ste sa rozhodli dieťatko do vlastnej izby presťahovať vy a ako to prebiehalo?