Advent sa blíži: oprášte staré tradície

  Kategórie: Výchova,
28. nov'19

Vianoce nie sú iba o jednom jedinom dni, ktorý so sebou prináša bohatú, chutnú hostinu a darčeky. Pre mnohých sa toto čarovné obdobie začína už prvou adventnou nedeľou, počas ktorej zapaľujeme prvú sviečku na krásnom adventnom venci. December však v sebe ukrýva aj iné dni plné tradícií, ktoré boli pre našich predkov samozrejmosťou. Objavte znova ich čaro a vneste do svojej rodiny kúsok minulosti.

Brechot psa, olovo, čerešňová vetvička, bosorky… Ak sa vám tieto indície automaticky nespájajú s Vianocami, zrejme patríte k mladšej generácii, ktorá už na podobné adventné tradície zabudla. Naši predkovia však počas adventu nezaháľali a vychutnávali si ho naplno práve vďaka tradíciám. Oprášte ich spolu s nami užite si s deťmi naplno nielen Štedrý deň, ale aj celý advent. Ale pozor, budú lietať bosorky!

Začína to Katarína

Určite všetci poznáte známu pranostiku “Katarína na blate, Vianoce na ľade”. To však nie je to jediné, čo nám Katarína v predvianočnom období pripomína. V minulosti bol 25. november považovaný za prvý stridží deň, počas ktorého mali temné sily najväčšiu moc. Po tomto dni sa už tiež nesmeli konať žiadne tanečné zábavy a pre mnohých sa už vtedy začínal pôst. Predkovia tiež trvali na tom, aby do domu ako prvý vkročil muž, pretože len vďaka tomu bude mať rodina šťastie. V iných krajoch zase verili, že ak do domu vkročí ako prvá cudzia žena, nasledujúci rok bude neúrodný a v rodine zavládnu nepokoje. Samozrejme, mladí si našli čas aj na zábavu - z dvorov dievčat kradli rôzne nástroje a náradie a ukrývali ich v susedovom dome.

Advent zvyky olovo

Veštec Ondrej

Posledný novembrový deň patrí odjakživa Ondrejovi, ktorý dokázal slobodným dievčatám odhaliť ich budúceho manžela. Mladé dievčatá sa zabávali tým, že sa pokúšali rôznymi veštbami odhaliť identitu svojho milého, jeho výzor, pôvod aj povolanie či remeslo. Medzi najznámejšie ondrejské tradície patrí nepochybne liatie olova. Dievčence cez kľúčovú dierku liali do nádoby so studenou vodou horúce olovo a na základe jeho tvaru hádali povolanie budúceho manžela. Ak malo liate olovo tvar pušky, nastávajúci mal byť vojakom alebo poľovníkom, ak pripomínalo koleso, mal byť kolár alebo rezbár a podobne.

V niektorých oblastiach Slovenska zase dievčence hádali meno svojho nastávajúceho inak - varili halušky, v ktorých boli ukryté lístočky s menami mužov, ktorých poznajú. Prvá haluška, ktorá vyšla na povrch, odhalila meno budúceho manžela. Ak chceli slečny posilniť veštbu, odporúčalo sa z dvora nejakého Ondreja ukradnúť kúsok dreva a vystrúhať z neho varešku, ktorou potom halušky miešali.

30. novembra však neveštili iba dievčatá, ale aj hlava rodiny, teda otec. Pod štyri hrnčeky otočené hore dnom ukryl štyri predmety - chlieb, prsteň, hrebeň a zeminu. Hrnčeky zamiešal a privolal k sebe štyroch rodinných príslušníkov, ktorí si takto určili vlastné osudy. Ten, kto pod hrnčekom našiel chlieb, mal počas nasledujúceho roka zbohatnúť, prsteň predstavoval svadbu, hrebeň chorobu a zemina mala ohlásiť smrť niekoho blízkeho.

Advent zvyky ceresna

Budúcnosť odhalí aj Barbora

Nestihli ste si vyveštiť totožnosť svojho milého na Ondreja? Druhú šancu so sebou priniesla sv. Barbora. 4. decembra všetky vydajachtivé dievčatá odrezali vetvičku z čerešne aj s púčikmi a vložili ju do vázy. Tá dievčina, ktorej vetvička do Vianoc rozkvitla, sa mala do roka vydať. To, odkiaľ bude ženích pochádzať, mal naznačovať smer, ktorým sa vetvička vo váze otočila. Čerešňová veštba mala aj svoju inú podobu - namiesto jednej vetvičky slečna ulomila viacero vetvičiek a pri každej z nich zašepkala meno mládenca. Vetvička, ktorá do Vianoc rozkvitne ako prvá, predpovedá meno nastávajúceho.

Mikuláš, čo nám dáš?

Z mnohých decembrových tradícií je bezpochyby najobľúbenejšia práve tá, ktorá sa spája so sv. Mikulášom. Ten bol podľa legendy biskupom v Myre (nachádza sa na území dnešného Turecka) a keďže mal rád deti, stal sa ich patrónom. Dnes už deti nedbajú veľmi na to, odkiaľ Mikuláš prišiel a ako v minulosti vyzeral. Zaujíma ich najmä to, že dobrým deťom nosí sladkosti a ovocie a najčastejšie prichádza so strašidelným čertom a krásnym anjelom. Sladkosti však nerozdáva zadarmo - deti si ich musia zaslúžiť, a to zarecitovaním básničky či zaspievaním pesničky.

Bosorácka Lucia

Po Kataríne, Ondrejovi a Barbore prichádza na rad posledný stridží deň, ktorý pripadol na sv. Luciu. Počas tohto dňa majú byť domovy čisté, preto dievčatá každý kút domu poriadne povymetali. Takisto sa prezliekali za sv. Luciu (boli odeté v bielom, tvár mali natretú bielym púdrom a ukrytú za maskou so zobákom) a husími perami vyháňali z domovov choroby a zlé sily, ktoré na Luciu poriadne vyčíňali a boli na vrchole svojich síl. Aby bolo vyháňanie zlých duchov čo najefektívnejšie, ľudia robili čo najväčší hluk, buchotali dverami aj hrncami a dupali nohami.

Advent zvyky mikulas

Naozaj Štedrý deň

Adventný čas vrcholí 24. decembra, teda na Štedrý deň. V mnohých rodinách sa až počas tohto dňa zdobí vianočný stromček a od rána sa vyvárajú chutné jedlá, ktoré ozdobia štedrovečerný stôl. Deň sa, samozrejme, ešte stále nesie v duchu pôstu, ktorý vyústi práve do bohatej, niekoľkochodovej večere. Tesne pred večerou rodiny rozpoľujú jablčko a lúskajú orech, aby vedeli, či budú všetci zdraví. Bohatstvo má rodine zase priniesť peniaz pod obrusom.

No a po večeri nasleduje rozbaľovanie darčekov - moment, na ktorý netrpezlivo čakajú všetky deti. Táto chvíľa bola v minulosti sprevádzaná spievaním kolied, dnes už mnohé rodiny rozbaľujú darčeky popri pozeraní tradičných vianočných filmov. Štedrý deň naši predkovia zakončili polnočnou omšou, zvykom, ktorý v mnohých rodinách pretrváva dodnes.

Bohaté tradície našich predkov už pomaly, ale isto upadajú do zabudnutia a čoskoro neostane generácia, ktorá by nám o nich mohla rozprávať. Privítali by ste dodržiavanie adventných tradícií aj v súčasnosti, alebo vám úplne stačí oslava sv. Mikuláša a Štedrý deň?